Slovenská speleologická spoločnosť

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE PRAVEKÉ SÍDLISKO V PODZEMÍ Keď objaviteľ Domice Ján Majko v deň objavu 3. októbra 1926 prenikol až do rozsiahleho podzemného dómu, ktorý dnes nesie jeho meno, rýchlo zbadal, že nie je prvým človekom, ktorý uzrel krásy Domice. Ocitol sa totiž v pradávnom jaskynnom sídlisku, ktoré bolo od sveta izolované viac než šesť a pol tisícročia. Domica ukrývala desaťtisíce nálezov, najmä keramických črepov aj celých nádob, množstvo rozličných kamenných aj kostených nástrojov, diery v sedimente po ľahkých kolových obydliach, 11 ohnísk, terasy a schodíky k podzemnej riečke, ťažobné jamy na sediment, dokonca otlačky rúk a nôh pravekého človeka, ba aj skromné nástenné maľby. To všetko patrilo ľudu východnej lineárnej keramiky a bukovohorskej kultúry, teda pravekým roľníkom, ktorí jaskyňu využívali pravdepodobne ako zimovisko. Ide o jednu z najvýznamnejších speleoarcheologických lokalít, ktorá významne prispela k poznaniu života v neolite – mladšej dobe kamennej. Foto: Zbierka SMOPaJ, Archeologický ústav SAV, P. Staník (Feed generated with FetchRSS)

Malužiná je horská obec na severnom Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Nachádza sa v južnej časti horného Liptova v Bocianskej doline, na rozhraní Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier. Leží priamo na trase cesty I/72, ktorá spája Liptov s Horehroním cez horský priechod Čertovica. Patrí medzi menšie obce s populáciou okolo 250 obyvateľov. Obec je historicky známa ťažbou medenej rudy a železa, pričom v minulosti tu fungovala aj významná skláreň a medený hámor. V obci a okolí sa nachádza sprístupnená Malužinská jaskyňa a farebná baňa Zubaustollen s baníckou a jaskyniarskou expozíciou v speleocampingu . Dolina je skvelým východiskovým bodom na cykloturistiku a pešie túry do Nízkych Tatier. Nachádza sa tu aj Speleocamping pre milovníkov jaskyniarstva. V lokalite sa nachádza aktívny kameňolom EUROVIA, kde sa ťaží špecifický paleobazalt . V celej oblasti , Malužinská a Bocianska dolina, evidujeme takmer 200 podzemných lokalít, pričom drvivá väčšina sú bane, novým poznaním je objav Modrej jaskyne. (Feed generated with FetchRSS)

Sk_Speleo FB post 2026-08-06 Photos from Správa slovenských jaskýň’s post 2026-08-04 Zahraničie Festival Amore & Rabbia: dve príležitosti venované temnote: jaskyne, výskum a umenie 2026-08-10 „Ligurské krasové oblasti“: už v roku 1980 mapa budúcnosti ligurského krasu 2026-08-10 Od Apuánskych Álp až po celosvetový katalóg minerálov: delchiaroit, jediný minerál na svete, oficiálne uznaný minerologický druh 2026-08-09 La Cjasa dei Venth sa predstavuje: cesta do srdca speleológie 2026-08-09 Dedičstvo neandertálcov žije v našich svaloch: objavená genetická varianta, ktorá zvyšuje svalovú hmotu 2026-08-08 Stillicidio č. 3: prieskum znamená aj rozprávanie 2026-08-08 Mikroplasty v kvapkách vody: jaskyňa Slivia vstupuje do štúdií o podzemnej kontaminácii 2026-08-07 Campo InGrigna! 2026, vyrážame. Niekto už je na -1200 m 2026-08-07 Skryté pred očami všetkých: „Demon Cavefish“ hlavným hrdinom webinára Balkan Speleological Union 2026-08-07 Francesco Guccini, spevák našej krajiny 2026-08-06 Geoportál AGEA: ortofotografie a satelitné snímky zadarmo pre poznanie krajinnej morfológie 2026-08-06 Publikované je 7. číslo časopisu Cronache Ipogee 2026-08-06 Desiatka raftingistov uväznená v prielomovej skalnej stene v Bognanco: veľká záchranná operácia v Val d’Ossola 2026-08-05 Picos de Europa, odstránená tona odpadu z hlbokej prirodzenej dutiny 2026-08-05 Mimoriadny objav v Španielsku: Cova Dones, 120 latinských nápisov v rímskom podzemnom svätyni vo Valencii 2026-08-05 The post Súhrn speleo noviniek (33. týždeň 2026) appeared first on Blog SSS.

When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE ŽIVOT UKRYTÝ V PODZEMÍ Od objavenia jaskyne pred sto rokmi až dodnes bolo v Domici zaznamenaných 270 druhov bezstavovcov. Nachádzajú sa tu prevažne druhy prenikajúce z povrchu, ale aj pravé jaskynné živočíchy a vzácne lokálne endemity. Osobitné postavenie má vodná fauna Domice, kde je známych viac ako 20 druhov vodných bezstavovcov. Až osem z nich patrí medzi stygobionty – živočíchy, ktorých celý životný cyklus je viazaný na podzemnú vodu. To ju zaraďuje medzi lokality s najvyššou zaznamenanou diverzitou podzemnej vodnej fauny na Slovensku. Najviditeľnejším zástupcom je kôrovec Niphargus aggtelekiensis, v Domici dorastajúci do mimoriadnej veľkosti až 5 cm. Suchozemské spoločenstvá tvoria z veľkej časti povrchové druhy, ktoré jaskyňu využívajú iba čiastočne ale aj pravé jaskynné formy – troglobionty, trvalo prispôsobené životu v podzemí. Medzi najvýznamnejšie patria západokarpatské endemity, ako napríklad mnohonôžka Typhloiulus sp. a chvostoskoky Pseudosinella aggtelekiensis, Pygmarrhopalites slovacicus a P. aggtelekiensis Vzácnym obyvateľom Domice je slepá mnohonôžka Typhloiulus sp., ktorá s dĺžkou okolo 3 cm a viac ako 150 pármi nôh patrí k najväčším a „najnohatejším“ suchozemským jaskynným živočíchom na Slovensku. Od objavu jaskyne sa výskum posunul od náhodných zberov živočíchov až k podrobnému štúdiu fungovania celého jaskynného ekosystému. Domica sa stala významným prírodným laboratóriom ekologického a potravného výskumu bezstavovcov. Pri suchozemskom kôrovcovi Mesoniscus graniger sa skúmalo trávenie, dýchanie, teplotné nároky aj zdroje nevyhnutných mastných kyselín. Výsledky ukázali význam húb, rias, mikroorganizmov a guána v potravných vzťahoch, ako aj prispôsobenie sa mikroklimatickým podmienkam jaskyne. Medzi pozoruhodnosti Domice patria aj 1 m vysoké guánové kopy, ktorých najstaršie vrstvy majú viac ako tisíc rokov. Guáno je zásobárňou živín, prostredím pre mikroorganizmy a potravou pre mnohé bezstavovce. Zároveň uchováva peľ, zvyšky hmyzu a chemické látky. Vedci z jeho vrstiev získali informácie o potrave netopierov ale aj o zmenách okolitej krajiny. (Feed generated with FetchRSS)

Slovenska Speleologická Spoločnosť JT 2026 2026-07-29 Sk_Speleo pred vchodom do jaskyne Nová Kresanica /2016 m.n.m./, ktorej dĺžka presiahla 1 km, hĺbka -190 m, zima 2004, foto: J 2026-07-30 Fotky z príspevku Správy slovenských jaskýň 2026-07-30 Cz_Speleo Objavy na Kněžyni 2026-08-02 Here’s a thinking process: 1. **Analyze User Input:** – User wants a translation from English to Slovak. – Source text: „Photos from ZO ČSS 6-11 Královopolská’s post“ – Specific instruction: „Vráť LEN čistý preklad bez úvodného textu, komentárov a úvodzoviek.“ (Return ONLY clean translation without introductory text, comments, and quotes.) 2. 2026-07-27 Fotky z Hranickej priepasti – príspevok ZO ČSS 7-02 Hranický kras 2026-07-27 Zahraničie Preskúmať s cieľom zachrániť: prečo sú jaskyne živými laboratóriami planéty 2026-08-03 Corso di speleologia a Putignano: al via il 37° Corso di Introduzione alla Speleologia del Gruppo Ricerche Carsiche 2026-08-03 Nardò, Gruppo Speleologico Neretino verso il finale del ciclo estivo tra preistoria e patrimonio idrico 2026-08-03 Sei giovani barbagianni in un solo nido: un segnale incoraggiante per la biodiversità rurale 2026-08-03 Pipistrelli e anticorpi: scoperta la doppia architettura genetica che li rende immuni ai virus 2026-08-02 Font-de-Gaume: la datazione al radiocarbonio riscrive la cronologia dell’arte rupestre paleolitica 2026-08-02 Speleologia a Pradut: il Gruppo Speleologico Sacile racconta le nuove esplorazioni alla Cjasa dei Venth 2026-08-02 CAI Regione Toscana e Mountain Wilderness Italia insieme per il Parco Nazionale delle Alpi Apuane 2026-08-02 L’Ipogeo di Calaforno racconta ancora la preistoria: una nuova datazione riscrive la storia di un reperto 2026-08-02 La siccità del Danubio fa emergere presunti resti di mammut in Bulgaria 2026-08-02 Project Berger 2026: al Gouffre Berger uno studio sull’inquinamento da agenti patogeni nelle grotte 2026-08-01 Scintilena supera le 250 mila visualizzazioni a luglio 2026: archeologia, speleologia ed esplorazioni guidano l’interesse dei lettori 2026-08-01 Musica sulle Apuane: ad Arni la montagna diventa palcoscenico, comunità e presidio del territorio 2026-08-01 Speleologia in cavità artificiali: il CAI Ortona dedica una serata al libro di Gabriele La Rovere 2026-08-01 Creta, microbioma della grotta Gourgouthakas: dai 1.100 metri dei Lefka Ori una biobanca per la ricerca 2026-08-01 The post Súhrn speleo noviniek (32. týždeň 2026) appeared first on Blog SSS.

pred vchodom do jaskyne Nová Kresanica /2016 m.n.m./, ktorej dĺžka presiahla 1 km , hĺbka -190m, zima 2004, foto: J. Szunyog. Vzadu Kriváň, Krátka, Hrubý vrch, dole Tichá dolina (Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE SVETOVÉ PRVENSTVO SKÚMANIA GUÁNOVEJ KORÓZIE Z hľadiska geológie a geomorfológie je Domica známa nielen jaskynnými úrovňami so stropnými korytami, sintrovými štítmi a kaskádami, ale aj guánovou koróziou a početnými guánovými hrncami. Guánová korózia prebieha v miestach, kde sa hromadí netopierí trus (guáno). Domica je jedinou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, v ktorej sa netopiere vyskytujú prakticky celý rok. V častiach Prales a Palmová sieň sa v jarnom a jesennom období vyskytuje výnimočná kolónia vzácnych podkovárov južných (Rhinolophus euryale) s početnosťou viac ako 2500 jedincov. Kopy netopierieho guána sú vysoké do 1,2 m, najväčšie zaberajú plochu do 8 × 4 m. Voda presakuje cez guáno a obohacuje sa o amónne soli, najmä fosfáty a sulfáty. Keď reaguje s podložnými karbonátmi vznikajú sírany a fosforečňany kalcia. Pritom vznikajú guánové minerály (sadrovec, kolofán, brushit a novovytvorený kalcit). Guánová korózia „rozhlodáva“ najmä stalagmity, miestami z guánovej kopy vyčnievajú iba trosky. Najmä na spodnom okraji stalagmitov a ich blízkosti sa vytvárajú väčšie korózne priehlbiny – guánové hrnce. Už počas prvotného výskumu jaskyne v roku 1932 si ich všimol prof. Radim Kettner, predseda Vedeckej krasovej komisie pre vedecké spracovanie Domice zriadenej Klubom československých turistov. Súbornejšie ich opísal v roku 1936. Napočítal viac ako 150 guánových hrncov s priemerom zväčša do 0,3 až 0,4 m. Najväčší guánový hrniec v Pralese má priemer takmer 0,5 m a hĺbku 1 m. Rozsiahlejšiu vedeckú štúdiu o guánovej korózii v jaskyni Domica spracoval v roku 1937. Z dôvodu vojnových udalostí však vyšla až v roku 1948. Pred niekoľkými rokmi sa na základe veku guána uloženého v guánových hrncoch a ich hĺbky určila rýchlosť korózie 0,23 až 0,65 mm/rok. (Feed generated with FetchRSS)